„Kto povedal, že moje sny musia zostať len mojimi snami?“ zamyslel sa raz Hans Christian Andersen a začal písať rozprávky. Rozprávky krásne a jedinečné, také, v ktorých svet fantázie hrá všetkými farbami – od smutných po ponuré,  od veselých po tragikomické. Kto by ich nepoznal?  Napríklad tú, v ktorej krehulinká princezná spinkala na hrášku, alebo o škaredom káčatku, čo si v smútku nevedelo rady…

Práve vďaka nim, no aj mnohým ďalším, sa dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen stal najslávnejším rozprávkarom všetkých čias.

Jeden z jeho rozprávkových príbehov – Cisárove nové šaty, sme v mnohých podobách skloňovali aj my – nadšení obdivovatelia tohto záhadného pána. Možno ani netušil, že sme celú noc strávili v jeho prítomnosti… Ako je to možné?

01.04.2022 sa konal 17. ročník rozprávkovej Noci s Andersenom a tak sa s týmto rozprávkovým velikánom, aspoň virtuálno – fiktívne, mohli stretnúť nielen deti zo Slovenska, Čiech a Moravy, ale dokonca aj deti z celej Európy a zámoria. Cieľom tohto medzinárodného podujatia bolo podporiť čítanie a počas jednej noci pozvať deťúrence na čítanie rozprávok a čarovných príbehov do škôl, školských družín, klubov, knižníc a iných miest. Túto výnimočnú príležitosť sme si nenechali ujsť ani my a teraz už s istotou, ale aj s patričnou dávkou hrdosti, môžeme vyhlásiť, že naša rozprávková noc sa veľmi vydarila a bola plná kreatívnych súťaží a skvelých zážitkov.

A ako to všetko začalo? Keď nad mesto zosadla tma, fantázie chtivá drobizg našej školy sa vybrala za rozprávkovým dobrodružstvom. Vyzbrojení baterkami, čelovkami, karimatkami a spacími vakmi sme sa po „ubytovaní“ v triedach presunuli do spoločenskej miestnosti školy. Tam nás Miro Jaroš prostredníctvom pesničky pozval do sveta fantázie. Či sa nám rozprávka o cisárovi a jeho neviditeľných šatách páčila? Pravdaže! A páčilo sa nám aj to, že sme si jeho garderóbu mohli vyskúšať. Samozrejme, tú viditeľnú.

Následne, posilnení chutnou pizzou a voňavým čajom, sme sa vrhli na riešenie hlavolamov, písmenkových a obrázkových puzzle a na výtvarné aktivity. Neskôr sme už učupení v prítmí školskej knižnice, pri mihotavom svetle nočnej lampy, so zatajeným dychom čítali Andersenove rozprávky, no najväčšie dobrodružstvo prišlo až s hľadaním strateného pokladu. Verte, či neverte, ale napätie sa dalo doslova krájať! Netrvalo však dlho a indície nás doviedli k truhličke. Nie, nie, nebola plná zlatých mincí, ale cukríkov, ktoré ako inak, chutili vynikajúco!

Keď večer veľmi pokročil a na školskú bránu začala klopať pani Noc, pekne – krásne sme sa poumývali, obliekli si pyžamká a túliac sa k svojej obľúbenej plyšovej hračke, unavení, ale šťastní z nádherne prežitého večera, sme zaspali.

Predstavte si, v tú noc sa nám s ujom Andersenom aj snívalo!: V jednu chladnú a neskorú noc vošiel do izbietky vysoký a štíhly pán v tmavom dobovom oblečení s cylindrom na hlave. Cylinder zložil na starú pohovku a skrehnutými rukami zapálil sviecu. Sadol si za starý vŕzgajúci stôl plný kníh a zažltnutých zvitkov papiera, husacie brko namočil do atramentu a začal písať rozprávku: – Pred dávnymi rokmi žil cisár…

triedni učitelia a vychovávateľky 1. stupňa